Istý klasik raz pri zveličovaní povedal, že ak boli Slovania starými Slovákmi, tak potom príslušníci púchovskej kultúry boli Slovákmi prastarými.  No podľa takéhoto zmýšľania by testy DNA označili za väčšieho Slováka skôr nejakého súčasného Francúza, ako toho, ktorý žije pod Tatrami. Vyplýva to z faktu, že na území Slovenska – v strede a križovatke Európy, sa obyvateľstvo miešalo intenzívne od dávna. To ale neuberá nič na význame púchovskej kultúry, čo sme chceli prvou vetou naznačiť. Čo vieme o púchovskej kultúre – pomenovanej podľa malého mesta na strednom Považí?

Vznik púchovskej kultúry datujeme približne do obdobia 3. storočia pred našim letopočtom (ďalej len p. n. l), kedy sa v horskom prostredí dnešného Slovenska kultúrne zmiešali ešte žijúci príslušníci takmer zaniknutej lužickej kultúry (cca 1500 – 4 st. p. n. l.) a príslušníci rozšírených keltských kmeňov i ďalších etník. Toto obdobie sa nazýva aj tzv. predpúchovský horizont. Kultúrny a hospodársky vrchol zaznamenala púchovská kultúra v 1. st. p. n. l. Po vpáde Germánov do oblasti dnešného severného Slovenska sa postupne zmenšoval priestor jej výskytu. Jej zánik datujeme do druhej polovice 2. st. n. l., kedy keltský kmeň Kotínov, ako vedúca zložka púchovskej kultúry, bol násilne Rimanmi presídlený na juh do oblasti Panónie. Príčinou vysťahovania bolo pravdepodobne odmietnutie pomoci Rimanom vo vojnách proti Markomanom a Kvádom (Germánske kmene), popri ktorých púchovská kultúra ešte prežívala. To všetko poukazuje na zložitý vývoj existencie púchovskej kultúry, ktorej ostatky nachádzame v severnom, strednom a západnom Slovensku, na severovýchodnej Morave a v Malopoľsku. Rimanom sa určite nepodarilo presťahovať všetkých obyvateľov severného Slovenska, a tak tí, ktorí tu zostali, pravdepodobne preniesli aspoň časť svojho dedičstva na ďalšie – prichádzajúce obyvateľstvo – Slovanov. Dôkazom sú pomenovania riek a pohorí, ktoré podľa etymológov vychádzajú z keltského jazyka – Tatra, Fatra, Váh, Kysuca, Hron…

Intenzívne osídlenie (dokonca hustejšie ako v stredoveku) naznačuje veľké množstvo lokalít osídlených púchovskou kultúrou, ako napr.  hrádky, hradiská a sídliská:

• Púchov – Púchovská skala
• Divinka – Veľký vrch
• Zástranie – Straník
• Žilina-Závodie – Hradisko
• Vyšný Kubín – Ostrá skala
• Dolný Kubín-Veľký Bysterec – Trniny
• Podtureň – Velínok
• Spišský hrad
• Liptovská Mara – Havránok.

Najviac menších opevnení sa nachádza v okolí Púchova:

• Streženice – Štepnická skala
• Dohňany – Skala
• Mestečko – Skala
• Ihrište – Gýmeš
• Púchov – Hradisko

Ďalšie významné archeologické lokality púchovskej kultúry sa nachádzajú na území dnešného severného a severozápadného Slovenska:

• Udiča – Klape
• Prosné – Zlatý kôň
• Hatné – Hrádky
• Jasenica – Predná hôrka
• Považská Teplá – Oplzeň
• Považské Podhradie – Považský hrad…

Archeologické nálezy z uvedených lokalít dokazujú bohatú a vyspelú kultúru púchovského ľudu. Hospodárska a spoločenská úroveň púchovskej kultúry nebola prekonaná ani neskôr – v čase vrcholného stredoveku, čo dokazuje i hustota osídlenia nielen v oblasti Púchova, ale celého severného Slovenska.

Kde sa dozviete viac o púchovskej kultúre?

• Archeologický skanzen – Havránok

Otváracie hodiny
1. 5. – 31. 5.  | Po – Ne 9.00 -17.00
1. 6. – 17. 9.  | Po – Ne 8.30 – 18.30
18. 9. – 29. 9. | Po – Ne 9.00 – 17.00
30. 9. – 27. 10. | Po – Ne 9.00 –16.00
Vstupné:
deti | 1€
dospelí | 2€

WEB

• Múzeum púchovskej kultúry – Púchov

Otváracie hodiny
Utorok | 14:00 – 18:00
Štvrtok | 14:00 – 18:00
Nedeľa | 16:00 – 20:00
Vstupné:
dospelí |  1,5€
deti, študenti, seniori, ZŤP | 1€

autor textu : Pavol Makyna (OZ Puchovo dedičstvo)