Objavená keramika sa vyrábala na hrnčiarskom kruhu, pričom bola i zdobená maľovaním. Najčastejšie sa vyskytovali jednoduché nádoby so zosilneným a ryhou, ktorá oddeľovala okraj. Takéto hlinené i grafitové nádoby boli zdobené zvislým hrebeňovaním. Ďalšími využívanými nádobami boli džbánky, guľovité šálky s uchami a veľké zásobnice na uskladnenie potravy. Posledné menované mali obsah niekoľko desiatok litrov, široké okružie, jazykovité výčnelky i dovnútra zahnutý okraj. Na hrnčiarskom kruhu sa vyrábali fľašovité a situlovité nádoby. Na tele mali ostrý lom a odborníkmi sú označované za jedny z najkrajších hrnčiarskych výrobkov.

Maľovaná keramika sa vyrábala najmä v centrálnych hradiskách, akým bola aj Púchovská skala, čo dokazuje aj nález pece. V čase rímskej fázy púchovskej kultúry, kedy Germáni narušili miestny vývoj, už domáce nádoby nedosahovali také tvary a zdobenie. Objavujú sa germánske vplyvy zoštipovaného povrchu, vtláčaných jamiek prstami, trojuholníkové vpichy, ryhovanie zväzkov, zvislé vlnice a import meandrami a oblúčikmi zdobenej keramiky.

Na rušný obchod s rímskymi provinciami (Panónia, Galia, Germánia) poukazujú nálezy sivej panónskej keramiky a terry sigillaty. Na Púchovskej skale sa našli zlomky z dielní v Lezoux (Francúzsko) i s podpisom majstra CINNAMA, a v Rheinzabern (Nemecko). Bohato zdobená rímska keramika bola vysoko cenená – priam luxusným tovarom. Z rímskych provincií pochádzajú aj hlinené kahance z dielní FORTIS (Modena – Taliansko) a VIBIANI (Taliansko). Medzi unikátne nálezy zaraďujeme sklenenú fľaštičku – tzv. balzamárium na vonné oleje a masti, čo by mohlo dokazovať výskyt vysoko postavenej vrstvy spoločnosti usídlenej na Púchovskej skale, ktorá riadila široké okolie.

autor textu: Pavol Makyna (OZ Puchovo dedičstvo)