Súčasťou materiálnej náplne a vyspelosti púchovskej kultúry bolo používanie a razba vlastných mincí. 

Významnými nálezmi na Púchovskej skale sú strieborné keltské mince: veľkobystereckého typu a so symbolom v tvare lýry, ktoré svedčia o obchodnom styku so severom a juhozápadom Slovenska, kde sa tieto dva typy mincí razili. Barón Hoenning objavil a do svojho Atlasu zaznačil mincu divinského typu a ich ďalšie nálezy v okolí (Považský hrad, Hradište v Košeci-Nozdroviciach) naznačujú, že Púchovská skala mohla byť tiež ich raziacim strediskom. Tento i ďalšie druhy majú predlohu u Keltov v minciach nájdených v českých krajinách, čo môže poukazovať na hospodársku a kultúrnu inklináciu k západným územiam. Časový horizont, ktorý nám naznačuje datovanie nájdených mincí, poukazuje na kultúrny vrchol Púchovskej skaly ako centrálneho hradiska v období od začiatku 1. st. p. n. l. až po začiatok 2. st. n. l.

Po zániku púchovskej kultúry a keltského osídlenia zanikla na celé tisícročie i razba mincí na našom území. Zrejme obchod priniesol do Púchova i rímske mince: denáre Julia Caesara Octaviana (z roku 36 p. n. l.), Traiana (98-117), Hadriana (117-138), Diocletiana (284-305). V blízkosti Púchova sa našli i mince z doby po púchovskej kultúre: Valentiniana I. a II. (364-392) a i. Depot rímskych mincí sa našiel v roku 1992 v záhrade pri nemocnici. Obsahoval 131 mincí z obdobia od Claudia I. (41-54) až po Theodosia I. (379-395).

autor: Pavol Makyna (OZ Puchovo dedičstvo)